|
Výlety a
cestovanie sa už rozbehli naplno. Čo takto vydať sa do sveta veľkou
loďou? Niektorí hovoria, že je to oproti lietadlu pomalá preprava.
Majú pravdu, ale plaviť sa na luxusnej lodi, tak to je určite zážitok.
Dnes už cestujeme na väčšie vzdialenosti lietadlom, ale
pokiaľ máme čas a nemáme problémy s morskou nemocou, určite je zaujímavé
cestovať ľoďou, tak ako to len pred pár desiatkami rokov robili naši
dedovia, keď cestovali cez Atlantik do USA za lepším životom. Vyvýjajúce
sa parníky na začiatku 20. storočia mohli spájať svetadiely rýchlejšie
než plachetnice. Vlastne vývoj a stavba takýchto lodí bola nevyhnutnosťou,
pretože na prevoz veľkého počtu ľudí cez Atlantický oceán by
plachetnice zďaleka neboli stačili. V 20. a 30. rokoch minulého
tisícročia brázdili oceány obrovské linkové lode a mnohé z nich
boli naozaj luxusné. Medzi tieto lode patrila aj loď, ktorá mala veľmi
smutný koniec, Titanic. Obrovský parník zvládol cestu cez
Atlantik za 5 dní. Lode pre najnáročnejších pasažierov súťažili
na pevnine s najlepšími hotelmi. Medzi lodnými spoločnosťami
prebiehal obrovský konkurenčný boj o najrýchlejší servis na
Atlantiku. Najrýchlejšia loď bola držiteľkou tzv. modrej stuhy. V
minulom stročí najúspešnejšou spoločnosťou bola CUNARD LINE, ktorá
mala takýchto rekordných lodí hneď niekoľko. V päťdesiatych rokoch
však cestovanie cez oceán loďmi ochablo, lebo v preprave veľké boom
zaznamenali prúdové lietadlá. Postupne mnohé z lodí boli stiahnuté
zo služby a boli rpedané do starého železa. Kým však putovali do
"zberu" prepravili cez oceán naozaj veľa pasažierov. Možno
ste počuli o viacerých takýchto lodiach, ja vám pripomeniem iba
niektoré, ktoré si dlhé roky udržali veľa rekordov. Medzi tie
"super" patrila napríklad loď s názvom MAURETANIA. Táto
loď vykonala veľa rekordných plavieb. Počas 20-tich rokov bola držiteľkou
modrej stuhy, to znamená, že bola najrýchlejšou. Počas svojej
kariéry, ktorá trvala 25 rokov preplávala Atlantický oceán celkom
538 krát. Mohla pevážať 560 cestujúcich v I. triede, 475 v II.
triede,1 300 v III. triede. O pohodlie cestujúcich sa staralo 376 osôb
hotelového personálu a 366 ľudí tvorilo lodný personál. Ďalším
obrovským parníkom bola nemecká linková loď BREMEN, ktorá súperila
s loďou CUNARDA o Modrú stuhu. Na svoje prvej plavbe cez Atlantický oceán
v roku 1929 zvíťazila v tejto súťaži s Mauretaniou. Cunardova loď QUEEN
MARY bola v roku 1934 najväčšou osobnou loďou, akú dovtedy kto
postavil. Dlhá bola cez 310 metrov, široká 36 metrov, ponor mala 12
metrov a kapacitu takmer 2 tisícky cestujúcich. V jej trupe bolo vyše
10 miliónov nitov a na pokrytie podlahy bolo treba 16 km kobercov. Dnes táto
loď stojí pri nábreží v kalifornskom prístave LONG BEACH, kam doplávala
po poslednej plavbe a slúži ako hotel a múzeum. Aby Cunard zvýraznil
jej veľkosť, nechal ju vyobraziť na skladačku v porovnaní s
trafalgarským námestím v Londýne. Aj keď neskôr prepravu
cestujúcich vzali neskôr lodiam lietadlá, lode majú stále rozhodujúci
vplyv na prepravu nákladov. Vyše 95 % tovarov sa totiž ešte stále
prepravuje po mori. Dnes plavba cestujúcich pokračuje v štýle výletných
lodí, podobných ako je CROWN PRINCESS, ktorú spustili na vodu v
roku 1989. Tieto lode sa však už stávajú pre dovolenkárov, nie pre
cestujúcich tak, ako to bolo v minulosti. (Prameň: Lode).
|
