|
.... 1. september, Vianoce, Veľká noc..., veľké
prázdniny. Od materskej škôlky až po univerzitu sú prádzniny
súčasťou nášho života a pritom je to iba cez šesťdesiat rokov, čo
existujú. Neveríte?, tak si prečítajte nasledovné riadky...
V Ríme
a Aténach sa práca zastavovala len vo sviatočné dni, po ostatné dni
sa tvrdo pracovalo, vrátane detí. Sviatkov tu mali neúrekom, 135 za
rok, ale nikto alebo takmer nikto neodchádzal na prázdniny niekam
"preč". Iba niektoré šťastné rodiny opúšťali v lete
mesto, kde bolo veľmi veľká horúčava. Ani v stredoveku sa situácia
príliš nezmenila. Roľníci síce zastavovali svoju prácu každú nedeľu
a cez náboženské sviatky, ale prázdniny?, tak tie sa veru v stredoveku
nekonali. Iba šľachta utekala počas leta pred horúčavou z miest.
Veci sa začali meniť v 18. storočí, keď
bolo oveľa viac detí, ktoré chodili do školy. Keďže rodičia ich
potrebovali pri prácach na poli, bolo treba učenie načas prerušiť. A
tak od augusta do októbra, niekedy aj dlhšie sa ustálilo voľno, aby
deti mohli mlátiť obilie, oberať hrozno, zbierať ovocie. Pre školákov
to veru neboli prázdnin, iba učenie vystriedala tvrdá práca na hospodárstve.
Samotná idea prázdnin však v tom čase ešte
neexistovala. Avšak s príchodom priemyselnej revolúcie v 19. storočí
sa odstránili mnohé sviatky. Robotníci pracovali 12 hodín denne a šesť
dní v týždni. Posvätná zostala už iba nedeľa. V roku 1936 sa robotníci
v Európe začali búriť a žiadali od svojich zamestnávateľov dva týždne
platenej dovolenky. Štrajky neboli zbytočné, robotníci dosiahli svoje,
platenú dovolenku. A práve od tohoto roku sa začalo hovoriť aj o prázdninách
ako takých.
Dnes patria prázdniny povinne k nášmu životu.
Hoci ich dĺžka je v rôznych krajinách rozličná, všetci sa na ne veľmi
tešia, že niekam "vypadnú". Niektorí i viackrát alebo na
dlhšie. Na vidiek, na chatu, k starým rodičom, k moru... . Ale sú aj
takí, čo necestujú vôbec, napríklad z finančných dôvodov a pre
nich, tak ako pre väčšinu obyvateľov planéty, prázdniny zostávajú
aj dnes iba snom...
|
